VITRÁŽ – je technika tvorby figurálnych alebo ornamentálnych kompozícií z farebného skla, upevneného do olovenej siete a skla vypaľovaného v peci pri teplotách nad 550st.C

      KLASICKÉ  VITRÁŽE – je špecifická, z generácie na generáciu dedená technológia spájania kúskov  farebného skla, alebo číreho , tabulového skla do väčších plôch okenných či dverových výplní. Po vyrezaní jednotlivých dielov skla podĺa daného návrhu sa tieto diely vsadia postupne do olovenného profilu, na kt. sa po zostavení celej vitráže nanesie tenká vrstva cínu, ktorá spevní a spojí olovennú sieť v ktorej sú zafixované skelenenné diely. Hrúbka spoju záleží na šírke použitého profilu.

    FUSING – je to stavovanie plochého skla pri vysokých teplotách v peci. Taktiež sa dá pomocou vysokých výpalov sklo ohýbať a tým tvarovať na požadovaný tvar. fotogaléria…

TIFFANY  TECHNIKA – na rozdiel od klasickej vitráže, kde jednotlivé diely skla sú vsádzané do olovenného profilu, sú tu všetky diely zo strán olepené špeciálnou kovovou páskou a po vsadení do požadovaného návrhu nakoniec spojené cínom. Vitráže vyrobené touto technikou sa vyznačujú mimoriadne tenkou linkou spoja, ktorým sa dá na vitráži vykresliť aj veĺmi drobné detaily. Preto sa táto technika využíva pri tvorbe Tiffany svietidiel, kde počet kúskov skla, z ktorého je lampa zostavená, dosahuje niekoĺko 100 kusov.

     REŠTAUROVANIE – vitráží sa používa hlavne jeden postup a to, prepáskovanie vitráže do nového olova, vyrezať chýbajúce rozbité časti vitráže a vložiť na jeho pôvodné miesto, poprípade aj vymaĺovať podĺa pôvodného poškodeného kusu. Je to zrejme preto, že sa vitráž opravuje až v dobe, keď sú už celkom zdevastované, sklo je rozpraskané a začína vypadávať. Olovenná sieť je celkom viditeľne zbortená alebo ked dochádza k vypadnutiu celého dielu skla. Taktiež zle osadenie vitráže spôsobí, že sa vitráž hýbe a proces uvolnenia olova sa urýchĺuje. Je to hlavne aj tým, že výstuhy – “vetrové železá” pri korózií zoslabujú svoj priemer a úchyty, kt. je vitráž k týmto výstuham prichytená sa uvoĺnujú.  Olovo sa začne naťahovať a “odchlípne ” sa od skla. Potom dochádza k vypadaniu tmelu, uvolnenie skla v olovennej siete a následne aj jeho prasknutie.